Pracovníci na vyšších riadiacich funkciách alebo ľudia, politici, ktorí bývajú často na očiach verejnosti, by si mali uvedomiť, že reprezentujú nielen seba, ale svojou osobou funkciu, ktorú zastávajú firmu, ktorú zastupujú a krajinu, ktorú reprezentujú.
V našej spoločnosti dnes už neplatí všeobecná rovnosť, ale platí zásada spoločenskej významnosti na základe pracovného zaradenia, ktoré je hlavným a určujúcim pravidlom všetkých vzťahov v spoločnosti.
Riaditeľ je na pracovisku zaradený spoločensky vyššie pred ostatnými zamestnancami, ale jeho spoločenské zaradenie bude nižšie, ako má napríklad minister a podľa toho sa musí aj správať.
Mnohí zamestnávatelia v tomto smere vykonali kus práce a už pri nástupe do zamestnania novým pracovníkom presne určujú nielen ako sa majú obliekať, ale aj základné zásady a pravidlá firemnej kultúry, správania, komunikácie a podobne.
Pracujem v zahraničnej spoločnosti, ktorá má spracované aj takéto pravidlá firemnej kultúry a pri nástupe do zamestnania ich dostane každý zamestnanec. Neviem si predstaviť, keď sa zúčastňujem spoločne s mojimi nadriadenými na pracovných rokovaniach s obchodnými partnermi, že by som prišla na rokovanie v texaskách, šľapkách a s batohom cez plece a ešte prípadne žula v ústach žuvačku....
O našom „úspechu“ väčšinou rozhoduje už prvých pár sekúnd pri vstupe do miestnosti, podaní ruky, stretnutí... ako s budúcim zamestnávateľom , tak aj pri obchodných rokovaniach...
Spoločenské správanie a etiketa a jej pravidlá sa dlho vyvíjali a sú rôzne závisí len , či sa nachádzame v Európe, Amerike, alebo v Ázii.. ovplyvňuje ich história, kultúra a pod. Základ týchto pravidiel tvorí vlastne diplomatický protokol, ktorý je väčšinou rovnaký a prispôsobený k zvyklostiam krajiny...
Je bohužiaľ chybou politických strán, že si nevychovávajú - nevzdelávajú „profesionálnych politikov“ myslím protokol a rétoriku od komunálneho politika a následne politika v NR SR. Viem z vlastných skúseností, že nie je jednoduché pre nás komunálnych politikov, ktorí sme nemali skúsenosti „s mikrofónom, médiami a s priamou konfrontáciou občanov“ vystupovať na verejnosti, reagovať pohotovo...Tréma dá zabrať aj skúsenejším. A v televízii je akosi „viac“ vidieť nedostatky, slovné výrazy, gestikulácia, ktorú síce bežne používame pri komunikácii avšak v médiách môže vyznieť veľmi negatívne.
Patrí ku cti politickej strany SDKÚ-DS, za ktorú som kandidovala, že nám kandidátom na komunálnych poslancov umožnila vtedy absolvovať aspoň krátky kurz protokolu a rétoriky.
Bohužiaľ „neprofesionálny“ prístup niektorých politických strán k svojim členom - kandidátov na poslancov je dôsledok , ktorým teraz „ mediálne“ žije Slovensko.
Vzdelávacie inštitúcie ponúkajú množstvo tréningov zameraných na túto problematiku, možno by bolo vhodné investovať nejaké tie eurá ... páni poslanci a čelní predstavitelia nášho štátu. Lebo zatiaľ tie „prešľapy protokolu a diplomacie“ dúfam neobleteli svet...Ešte je chvíľku „dovolenkový čas“, možno by stálo za uváženie absolvovať takýto tréning a kurz diplomatického protokolu.